Žilina ma naučila

K rozhodnutiu kandidovať na primátora Žiliny ma pred štyrmi rokmi viedla situácia, ktorá nastala po 16-tich rokoch vládnutia môjho predchodcu. Jeho primátorovanie vyrylo nielen hlbokú vrásku na čelo nejedného žilinčana ale aj hlbokú brázdu do majetku i rozpočtu nášho mesta. Nikto však v tej chvíli netušil, ako hlboko až zaťal valašku. Peknými rečami sa dá toho totiž zakryť veľmi veľa. A prefíkaným ukrývaním pred očami verejnosti ešte viac. To, čo sme nachádzali na radnici v prvých týždňoch roku 2007, doslova vyrážalo dych. Jánošík by sa za takého žiaka nemusel hanbiť. Len v tomto prípade sa bralo chudobným (občanom) a rozdávalo bohatým (spolupodnikateľom). A presne takéto pokrytectvo a perfídnosť dnes zažívame v celej krajine. Aj preto už politikom nikto nechce veriť. Ak môže byť dnes Mečiarovým heslom Hovoriť pravdu, Slotovým Národ nadovšetko a Ficovým Všetko pre ľudí, tak prečo by mal niekto veriť mne, keď poviem, že mojím cieľom je snažiť sa meniť veci k lepšiemu?

Slotovi nevadilo, že predal amfiteáter a vyrúbal celý park, aby tam mohli jeho kamaráti postaviť mrakodrap. Ani Ficovi nevadí, že za peknými rečami a sľubmi skrýva iné záujmy, ktorých dôsledky budú splácať ešte naše deti. že kvôli diaľnici prijme zákon o bleskovom vyvlastnení majetku bezbranných ľudí, že štát potajme stavia v chránených územiach. V tom istom období, ale na druhom konci republiky, štátni úradníci naparia bezbrannému občanovi za nepovolený výrub jedného chorého stromu vo vlastnej záhrade takú pokutu, ktorá presiahne chápanie zdravého rozumu a on si siahne na život. Tak dopadne krajina, kde arogancia moci presiahne únosné hranice a kde štát nielen, že neslúži potrebám ľudí, ale snaží sa im vnútiť rozhodnutia, ktoré by najradšej urobili sami, slobodne. Napríklad, ako si budú sporiť na dôchodok, ktorým lekárom sa chcú nechať liečiť, či v ktorom sociálnom zariadení chcú dožiť svoj život.

Asi nie je ťažké uhádnuť, čo ma viedlo k rozhodnutiu kandidovať do parlamentu. Krajina potrebuje novú, úprimnejšiu politiku. Ústretovejšiu k občanom a ich potrebám, otvorenejšiu pre normálne, nekomplikované riešenia. Aj mestá potrebujú novú vládnu politiku, potrebujú také zákony, ktoré im umožnia plnohodnotne riadiť život vo všetkých oblastiach zverených samospráve. Nejedenkrát som ako primátor musel konštatovať, že aj mesto môže ostať bezmocné, keď sa štátny úradník rozhodne vziať moc do vlastných rúk a keď to stojí za to, tak ju aj zneužiť. Na druhej strane sme ale v žiline ukázali, že keď sa politika otvorí ľuďom a poskytne sa im priestor na spoluprácu, dá sa vybudovať vzájomná dôvera i mnoho konkrétnych prospešných aktivít pre ľudí. Presvedčte sa sami. PRÍĎTE SA POZRIEŤ DO ŽILINY NIELEN ZA KULTÚROU ALE AJ ZA KULTÚRNOSŤOU.

Ivan Harman, máj 2010