Manžela obdivujem za jeho čestnosť a zodpovednosť

EXKLUZÍVNE S ANDREOU HARMANOVOU

Manžela obdivujem za jeho čestnosť a zodpovednosť

Je matkou dvoch detí, venuje sa vydavateľskej činnosti a je manželkou primátora Žiliny, ktorý sa, podľa jej slov, každý deň snaží urobiť z ich mesta slušné a spokojné miesto pre život. Nadovšetko miluje svoju rodinu, vyznáva hodnoty čestného a zodpovedného prístupu, ktoré obdivuje aj na svojom manželovi. A preto ho absolútne podporila pri jeho opätovnej kandidatúre na post primátora. Andrea Harmanová.

Na začiatok, prezraďte nám, ako ste sa spoznali?
Zoznámila nás spoločná známa na vysokej škole, kde manžel študoval politológiu a ja dejiny filozofie. Očarila ma jeho galantnosť, rozhľad a, samozrejme, aj spoločné záujmy a názory. Bolo to osudové, hneď nám bolo jasné, že sme pre seba „tí praví“. Svadbu sme mali v nádherný júlový deň v roku 1994, takže manželia sme už 16 rokov.

Aké boli vaše spoločné začiatky?
Boli to krásne časy. Bývali sme v malej internátnej izbe asi 3x3 metre, obklopení knihami, hudbou. Po roku sa nám narodil Dominik, a tak ku knihám pribudla aj postieľka, plienky, hračky. Manžel mi syna vozil autom ku škole, kde som ho cez prestávky medzi prednáškami kojila v aute. Aby nás mohol zabezpečiť, nechal štúdium a našiel si prácu. K našim knihám teda pribudli plné krabice ďalších kníh, ktoré distribuoval po predajniach.

Zdá sa, že hoci ste mali skromný život, boli ste veľmi šťastní.
To áno, ale ako sa vraví, na každom jasnom nebi sa z času na čas objaví mrak. K nám toto obdobie prišlo, keď manžela povolali na povinnú vojenskú službu. Bolo to práve v čase, keď som končila školu, pracovala na diplomovej práci, učila sa na štátnice, k tomu ešte malý syn. Bolo to dosť náročné. Keď sme sa už všetci tešili z jeho blížiaceho sa návratu, prišla do toho nešťastná havária autobusu, v ktorom sa viezol domov z posledného opušťáku, týždeň pred koncom vojenčiny. Následovali náročné operácie a takmer ročné liečenie. V tom čase sme bývali u manželových rodičov. No zvládli sme to a vďaka podpore jeho i mojich rodičov sme kúpili a postupne rekonštruovali takmer storočný dom v Budatíne, kde bývame dodnes. A naše životy obohatilo aj narodenie Kristínky, z ktorej sme sa veľmi tešili.

Spomínate deti, rodinu, určite sú pre Vás nesmierne dôležití.
Nielen pre mňa, ale aj pre manžela je rodina absolútnou prioritou. Dodnes máme medzi sebou veľmi silné puto a deti to cítia rovnako. Dominik (15) a aj Kristínka (7) nám robia obrovskú radosť. Sú šikovní a majú dobré srdiečka. Odmalička ich vedieme k pravidlám slušnosti, zodpovednosti a spravodlivosti. Pri ich výchove sa s manželom o všetkom spolu radíme. Platí to aj v rámci vedenia domácnocnosti, kde je ale viac povinností na mojich pleciach. Je to však pochopiteľné, pretože všetci rešpektujeme náročnosť manželovej práce. No hlavne sa s deťmi snažíme, aby doma nachádzal teplo rodinného krbu, pohodu, porozumenie a lásku. Keďže je v práci 12 až 14 hodín denne a neraz aj víkendy, je to aj nevyhnutné. A tak keď ho máme už doma, je to pre nás všetkých naozajstný sviatok.

Ako vyzerá Váš každodenný život?
Môj každodenný život sa v mnohom podobá životu tisícok iných žien. Ráno rozveziem deti do škôl, cez deň práca, večer úlohy, večera, niečo okolo domácnosti, uložiť deti spať. Som však zástankyňou toho, že žena musí myslieť aj na seba. Mám to šťastie, že si pracovné povinnosti môžem sama časovo rozdeliť a aj doma mi veľmi pomáhajú deti tým, aké sú naozaj šikovné a samostatné. Syn dokonca rád varí. Môžem si tak nájsť čas aj na drobné radosti, zájsť ku kozmetičke, do divadla, kina či na koncert. Pohodová mama je predsa prínosom pre všetkých!

Pokračujte, určite ešte máte o sebe čo to prezradiť...
Som vyslovene letný tip, milujem slnko, ktoré mi dodáva energiu. Zbožňujem voňavú prírodu, kvety, spev vtákov. Mám rada, len tak ležať na tráve a nasávať do seba všetky tieto príjemné pocity. Samozrejme, najradšej spolu s rodinou, ktorá je pre mňa to najcennejšie na svete. Keďže sme počas bežných dní spolu veľmi málo, snažíme sa vychutnávať si spoločné chvíle napríklad na potulkách Slovenskom. Manžel bol v minulosti aktívnym turistom a horolezcom, a tak vie pre nás pripraviť vždy atraktívne tipy, kam by sme sa mohli ísť pozrieť. Pri zahraničných dovolenkách si vychutnávame nielen sladké ničnerobenie na pláži, ale vždy sa snažíme spoznať aj kultúru a históriu krajiny. Rovnako dôležitý je pre mňa aj relax, spojený s kultúrou, vždy sa teším na dobrý koncert, nadchnú ma dobré filmy či osudy literárnych hrdinov. Máme radi nedeľné rána, keď si môžeme pospať o čosi dlhšie. A pokusy našich detí o zobudenie skončia spoločným vylihovaním a klebetením „v peliešku“.

Verím, že okrem úlohy matky a manželky máte aj profesionálne ambície...
Po skončení školy som rok učila, potom som presedlala na novinárčinu. Začínala som v miestnom Cieli, neskôr to boli Žilinské noviny, Sme a nakoniec Plus jeden deň. Bola to krásna práca, aj keď časovo náročná a často plná „adrenalínu“. No veľmi obohacujúca. Keď manžel nastúpil do funkcie primátora, jediným rozumným riešením bolo odísť z médií. Nielen z dôvodu konfliktu záujmov, ale aj z praktického hľadiska starostlivosti o rodinu. So slovom však pracujem naďalej, vo vydavateľstve Artis Omnis, kde vydávame najmä knihy tematicky súvisiacie so Žilinou a jej regiónom.

S myšlienkou vydávať knihy vraj prišiel Váš manžel...
Áno, to je pravda. Spolu so spoločníkom sa v roku 2005 rozhodli splniť si chlapčenský sen a naštartovali to. Zamerali sa na pôvodnú slovenskú tvorbu a mladých žilinských autorov, ktorí vďaka edícii Žilinská brána vstupujú do sveta literatúry. Časom sme vydavateľské aktivity rozšírili a dnes ponúkame knihy pre široké spektrum čitateľov – od milovníkov poézie, cez nadšencov hororu a fantasy, deti až po záujemcov o dejiny Žiliny. V tomto roku sme oslávili piate výročie vydavateľstva. Máme na konte tri desiatky titulov, naši autori sa objavujú v médiách, chodia na besedy. Robíme množstvo akcií nielen v Žiline, ale aj v iných slovenských mestách. Veľmi ma to teší a verím, že ľudia nestratia vzťah ku knihám.

Manžel je primátor už jedno volebné obdobie. Neľutujete, že sa stal verejnou osobou a tým pádom aj Vy a Vaša rodina ste na očiach verejnosti?
Žilina je naozaj krásna a nezaslúži si, aby bola v očiach zvyšku Slovenska označovaná za akési „nenormálne“ mesto, ako tomu bolo v minulosti. Manželovi nikto neuprie práve tento zlom. Žilina sa zmenila na slušné, slobodné a moderné mesto, kde sa ľudia nemusia báť povedať nahlas svoj názor. Nikto im za to nehrozí žiadnym vysťahovaním, ani ich neposiela spláchnuť sa do kanála. Takáto atmosféra predsa panovala za totality a nemá miesto v slušnej spoločnosti. Navyše, ak to poviem obrazne, manželovi a jeho tímu ľudí sa podarilo postaviť na nohy krachujúcu firmu a spraviť z nej firmu prosperujúcu a progresívnu. Dnes je Žilina mestom, o ktorom sa hovorí len pozitívne, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Preto si myslím, že to stálo za to a neľutujem ani jeden deň!

Neraz je jeho meno prepierané v médiách. Ako to vnímate z pozície ženy, ktorá ho pozná najlepšie.
Musím sa priznať, že všetky tieto záležitosti vnímam veľmi emotívne a hlboko sa ma dotýkajú. Klamstvá, ohováranie, demagogické tvrdenia, to sú veci, s ktorými sa neviem zmieriť. Najmä, keď prichádzajú od ľudí, o ktorých ste si dovtedy mysleli, že sú korektní. Manžel nie je v politike nováčik, už desať rokov sa aktívne angažuje a má za sebou vysoké stranícke funkcie a ja takisto ako bývalá novinárka toto prostredie dôverne poznám. Je mi preto jasné a rešpektujem, že nie všetky rozhodnutia či kroky vyhovujú na stopercent všetkým ľuďom. Zároveň však viem aj to, že manžel je svojej práci úplne oddaný a poznajúc jeho zmýšľanie a pevné charakterové vlastnosti, stojím za ním a viem, že robí pre mesto a ľudí to najlepšie.

Ako to berú Vaše deti?
Syn je vo veku, kedy už naplno vníma dianie okolo seba a je plnohodnotný partner pre vážne rozhovory. Samozrejme, že to doma rozoberáme a som naozaj rada, že má na svet zdravý pohľad. Dcérka je práve čerstvá školáčka a našťastie tieto negatívne stránky manželovej práce ešte nevníma. Obaja sú na svojho otca hrdí a vedia, že sa nemajú za čo hanbiť.

Akými hodnotami sa manžel riadi pri práci?
Manžel je inteligentný, priamy a čestný muž. A takým je aj v práci. Rovnako tieto veci vyžaduje aj od svojich spolupracovníkov. Žiadna záhaľka, výhovorky či lajdáctvo. To sa mi na ňom páči a som presvedčená, že zmenu v riadení mesta pocítili aj všetci Žilinčania. Úradníci sa pred ľuďmi neschovávajú, nešikanujú a všetci sú nastavení tak, aby odvádzali kvalitnú prácu. Samozrejme, že po 16 rokoch meniť systém práce a prístup k povinnostiam nebolo určite jednoduché a stále sa môžu objaviť individuálne výnimky. Výsledky sú však objektívne neprehliadnuteľné. Mesto získalo rešpekt i ocenenia rôznych inštitúcií.

Predpokladám , že ste ho v rozhodnutí o opätovné kandidovanie podporili.
Manžel vždy mal a bude mať moju plnú podporu vo všetkom, čo robí. Jeho kandidatúru považujem za prirodzenú snahu dotiahnuť naštartované projekty do konca a byť aj naďalej na osoh mestu a Žilinčanom. Držím mu palce.

 

Rozhovor pre Žilinský večerník.


(DEMA)
 

Naspäť