Dlh Žiliny sa znížil

Zadlženosť Žiliny sa za posledné 4 roky znižuje. Mesto je menej zadlžené ako v roku 2006. Mesto Žilina si plní všetky svoje funkcie a prebiehajú aj významné investičné akcie. Žilina dokonca, ako jedno z mála miest, aj v čase hospodárskej krízy upravovala rozpočet smerom nahor vďaka dobrému hospodáreniu. V niekoľkých médiách sa pred komunálnymi voľbami objavili nepresné informácie o zadlženosti mesta.

Do medializovaných výsledkov bol totiž zarátaný aj záväzok SR voči investorovi KIA Motors Hyundai Mobis prefinancovaný cez Mesto Žilina – cca 1 a pol miliardy Sk (50 miliónov €), tento záväzok začal v roku 2004. Navyše v januári 2007, keď sa menilo vedenie mesta, tak boli na stole nezaplatené faktúry ďaleko po lehote splatnosti za 90 mil. korún.

Po roku 2007 sa z mesta stal dôveryhodný partner. „Ekonomiku sme stabilizovali a boli zabezpečené reálne úhrady dodávateľských faktúr“, hovorí Ing. Viliam Mikuláš – prednosta Mestského úradu v Žiline.

Mesto si plní všetky svoje funkcie a prebiehajú aj významné investičné akcie – zrekonštruovalo sa 50 km ciest a chodníkov, postavilo sa a žrebovalo 250 bytov, opravilo a zmodernizovalo sa 5 škôl, vybudovalo sa 1 000 nových bezplatných parkovacích miest, nová športová hala pri ZŠ V. Javorku, postavili sa ihriská a športoviská, mesto oveľa viac čerpá finančné prostriedky z eurofondov. „Jediná oblasť, kde sa reálne zvýšila zadlženosť, sú úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov, ktoré však nezaťažujú financie mesta, lebo ich splatnosť je zabezpečená formou nájomných zmlúv,“ dodal Viliam Mikuláš.

INEKO, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy: „V roku 2009 nesplnilo zákonné podmienky pre výšku dlhu a/alebo dlhovej služby 140 obcí. V dlhu Žiliny je pritom započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA. Po odrátaní tejto výpomoci by objem pôžičiek Žiliny skončil tesne pod požadovanou 60-percentnou hranicou na úrovni 55 %.“

INEKO, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy: „Celkový schodok rozpočtov 20 najväčších miest vlani dosiahol 107 mil. eur, čo predstavovalo 12% ich príjmov. Najväčší podiel má na tom Bratislava, ktorej výdavky prekročili príjmy o 77 miliónov eur. Tento výsledok je najhorší aj v percentuálnom vyjadrení, keď deficit Bratislavy dosiahol takmer 36 % príjmov. Schodok nad 10 % v pomere k príjmom dosiahli ešte Spišská Nová Ves, Prešov, Považská Bystrica a Michalovce. Hospodárenie väčšiny obcí sa pohybovalo v blízkosti nuly, hoci na horšej strane. Naopak, v pluse sa aj počas ťažkého roku podarilo skončiť štyrom mestám – Nitre, Žiline, Prievidzi a Zvolenu. Bežné rozpočty boli s jedinou výnimkou (Považská Bystrica) v prebytku a rozdiely v hospodárení tak skôr vyplývajú z toho, nakoľko boli obce ochotné a schopné držať na uzde kapitálové výdavky.“

NAJLEPŠÍM UKAZOVATEĽOM ZNIŽOVANIA DLHU MESTA ŽILINA JE POROVNANIE BANKOVÝCH ÚVEROV:

• k 31. 12. 2006 = 29 689 331 €
• k 30. 09. 2010 = 26 409 767 €

zdroj: www.zilina.sk

Naspäť