Kresťanská kultúra?

Vaše Excelencie, vzácni hostia, vážené dámy a páni,

s radosťou som prijal pozvanie na dnešné sympózium, ktorého téma je môjmu srdcu veľmi blízka. Nie len ako človeku, ktorý sa hlási ku kresťanským hodnotám, ale aj ako človeku, ktorý sa roky venoval vydavateľskej činnosti v jednom z najťažších žánrov – pôvodnej slovenskej poézie. A v neposlednom rade mi je táto téma blízka aj ako primátorovi nášho mesta. Netajím sa tým, že jedným z hlavných motívov, ktorý ma pred štyrmi rokmi tak trochu nečakane viedol k rozhodnutiu uchádzať sa o kreslo primátora, bola práve nekultúrnosť, ktorá ovládla naše mesto.

Nekultúrnosť v spoločnosti má mnoho prejavov a ešte viac príčin. V rôznych teóriách správania sa ľudí nájdeme autorov, ktorí podmieňujú záujem človeka o duchovnú – a teda aj kultúrnu – nadstavbu až po saturovaní fyzických potrieb, ako je materiálne zabezpečenie, fyzické zdravie, či dosiahnuté vzdelanie. To by potom dnešný prematerializovaný svet musel byť na vrchole kultúry ľudstva. Preto si dovolím s týmto pohľadom trochu nesúhlasiť. Dejiny, ale aj každodenný život nám ponúkajú množstvo príkladov, že kultúrnosť môže byť zakorenená tak v chudobnom, ako aj bohatom, tak vo vzdelanom, ako aj v menej vzdelanom človeku. Čo je teda tým rozhodujúcim činiteľom skutočnej kultúrnosti? Myslím, že sú to práve vnútorné hodnoty, ktoré človek v sebe nosí.

O tom, že najdôležitejším prameňom etických a morálnych hodnôt je na našom kontinente práve kresťanstvo, niet pochýb. Kresťanskú kultúru vnímame preto ako dôležitý nástroj na vytváranie kultúrnosti postavenej na skutočných hodnotách. Hlbší pohľad do týchto historicko-filozofických vzťahov prenechám odborníkom, ktorí dnes vystúpia s hodnotnými príspevkami.

Dovoľte mi preto aspoň krátko sa pristaviť pri poslaní mesta v tejto neľahkej úlohe. Okrem spolupodieľania sa na obnove, údržbe, či propagácii kultúrnych pamiatok a iných objektov kultúrneho dedičstva, môže mesto predovšetkým vytvárať podmienky a živnú pôdu pre rozvoj kultúry ako takej. V posledných rokoch sme ukázali, že ani v čase krízy neobstoja výhovorky, že na kultúru niet vo verejnom rozpočte dostatok financií. Pokiaľ by sme akceptovali toto nebezpečné tvrdenie, nemôžeme sa čudovať, že zo spoločnosti sa vytráca nie len záujem o solídnu kultúru, ale aj kultúrnosť sama o sebe. Preto sme sa od prvej chvíle, aj v tých ekonomicky najťažších situáciách, snažili nájsť rozumný kompromis, aby sme dali aj kultúre nový impulz pre rozvoj. Najdôležitejšie ale je, že sme v podobe grantových schém vytvorili systém, ktorý je nie len transparentný a dostupný pre najrôznejšie druhy aktivít, ale zároveň vo forme spoluúčasti generuje do tejto oblasti aj iné neverejné zdroje.

Ďalšou veľmi významnou oblasťou, kde verejná správa zásadne ovplyvňuje kultúrnosť spoločnosti je jej samotné správanie. Bezhodnotová, skorumpovaná a u ľudí nedôverčivá správa vecí verejných vytvára istý model správania sa, ktorému sa prispôsobujú iné subjekty a nakoniec i jednotlivci. História je toho dostatočným dôkazom. Aj tá naša – dvadsaťročná. Preto sme pred štyrmi rokmi ponúkli Žiline víziu otvoreného mesta. Otvoreného pre ľudí, pre ich problémy, pre ich túžby ale aj pre verejnú kontrolu. Za toto obdobie som veľmi vďačný, lebo z reakcií ľudí si najviac cením práve tie, ktoré poukazujú na pozitívnu zmenu spoločenskej klímy v meste.

Žiaľ, na čo už mestám naozaj nezostáva veľa prostriedkov, sú nové investičné aktivity v oblasti kultúry. Uvedomujeme si, že sa musíme uspokojiť s údržbou už tých existujúcich. Napriek tomu, chcem pri dnešnej príležitosti a v duchu Roku kresťanskej kultúry predstaviť jeden zamýšľaný projekt: Žiline (z neznámych dôvodov) chýba jeden z najtypickejších symbolov kresťanskej kultúry – krížová cesta. Nejde len o miesto piety veriacich občanov, od dávnych čias ide aj o určitý mestotvorný prvok, ktorému sa kedysi dostávalo to najvýsadnejšie miesto v urbanistickom priestore. Našli sme vhodné umiestnenie a rozhodol som sa zahájiť v spoločnom dialógu s predstaviteľmi cirkvi realizáciu projektu žilinskej krížovej cesty. Možno aj ako novodobý maják pre ľudí, strácajúcich orientáciu v hmle globalizujúceho sa sveta.

 

Naspäť