Žilinu tvoríme spolu

Ivan Harman - kandidát na primátoraHovorí, že smeti nám tu nenosia Marťania a ani iné neznáme bytosti a že to, či bude Žilina krajšia a zelenšia, záleží aj na prístupe nás všetkých.  O čistení mesta, vzťahu k životnému prostrediu a triedení odpadu a nových voľnočasových  aktivitách v lesoparku v Chrasť  sme sa pozhovárali s primátorom Ivanom Harmanom.

Začnime od Vás pán primátor, separujete?
Separujeme poctivo, celá rodina. Nakúpili sme niekoľko košov a teraz o ne všetci zakopávame, ale triedime. Musím sa priznať, že keď som bol malý, tak sa mi nechcelo vynášať kôš. Asi to poznáme viacerí. Môj syn, ktorý v našej domácnosti dostal túto „agendu“ na starosť to má ešte ťažšie, musí hľadať výhovorky na vysypávanie viacerých druhov vyseparovaných smetí. Dnes je ale taká doba, že to musí byť normálne.

Ako je to s triedením odpadu v meste?
Určite nastal posun oproti minulosti. Zakúpili sme 1 260 nádob, triedime 5 komodít – sklo, papier, plasty, kovové obaly a nápojové kartóny. Za veľký úspech považujem, že sa nám podarilo otvoriť druhý zberný dvor na Jánošíkovej ulici. Žilinčania tu môžu bezplatne odovzdať až 500 kilogramov odpadkov, ktoré nepatria don veľkokapacitných kontajnerov . To sú napríklad staré pneumatiky, chladničky alebo televízory. Vlani sa nám podarilo otvoriť aj bezplatné odovzdávanie tzv. zeleného bioodpadu v zbernom dvore v Považskom Chlmci.

Spomenuli ste veľkokapacitné kontajnery. Kritici Vám vyčítajú, že ide na ne viac finančných prostriedkov ako v minulosti?

Majú pravdu, vynakladáme viac peňazí na ich rozmiestnenie, ale snáď každý rozumný človek vie, že množstvo odpadu narastá  a zároveň je to účinná prevencia čiernych skládok. Hneď na začiatku volebného obdobia sme si povedali, že o životné prostredie a čistotu sa budeme zaujímať oveľa viac ako bývalo zvykom. Začali sme robiť osvetové kampane, spolupracovať so školami a environmentalistami a diskutovať s občanmi v jednotlivých obvodoch. Napokon aktuálne máme na internetovej stránke mesta anketu s otázkou „Čo podľa Žilinčanov najviac pomáha čisteniu mesta?“ Viac než polovica opýtaných reaguje najviac na veľkokapacitné kontajnery. Na tému čistoty sú Žilinčania veľmi citliví, o čom ma presvedčil aj prieskum názorov Žilinčanov, ktorého výsledky nájdete na www.ivanharman.sk

Kontajnery sú rozmiestňované dvakrát ročne? Kto rozhoduje, kde konkrétne budú?
Ako som už spomínal, podnety idú od občanov, spracúvajú ich poslanci z daných obvodov a odborné zložky mestského úradu. Presný harmonogram je na verejných plochách, na tabuli pred úradom, v prostriedkoch MHD, v regionálnych médiách a samozrejme na internete. 

Mohli by ste to porovnať s minulosťou?
Oproti roku 2008 sa počet vyvezených veľkokapacitných kontajnerov viac ako zdvojnásobil. V roku 2009 Žilinčania zaplnili 1 170 takýchto kontajnerov. Stálo nás to  približne 160-tisíc eur. Počas jarného zberu nadrozmerného komunálneho odpadu bolo z územia Žiliny vyvezených 615 veľkokapacitných kontajnerov za 88-tisíc eur. Teraz na jeseň predpokladám, že to bude podobné. Treba si však uvedomiť, že tento odpad mohol skončiť voľne pohodený niekde pred škôlkou, v potoku alebo v parku.

Spomenuli ste park. Jednou z tradičných akcií je aj verejné čistenie lesoparku Chrasť? 
Lesopark nás všetkých príjemne zaskočil. Uvedomovali sme si, že zelené pľúca Žiliny sú akési zanedbané, ale uvedomovali sme si aj to, že čistota a krajšie prostredie nie sú len v rukách mesta, úradu alebo nejakej inštitúcie. Preto sme začali organizovať verejné čistenia lesoparku ako spoločenské podujatie, kde okrem dobrovoľníckej práce nechýbal guláš pre všetkých účastníkov, ceny a hry pre deti a atraktívny program. Žilinčania sa k tomu postavili fantasticky. Na šesť čistení prišlo takmer dve tisícky dobrovoľníkov, ktorí v lesoparku vyzbierali 12 ton odpadu. Chcel by som im všetkým srdečne poďakovať. Dá sa povedať, že  lesopark je viac menej vyčistený a ukázal nám ako to dopadne, keď viacerí ľudia s dobrým úmyslom priložia ruku k dielu.

Nemalo by sa o lesopark starať najmä mesto?
Mesto sa samozrejme pravidelne stará o lesopark. Mesto vybudovalo obľúbené detské ihrisko s kaviarňou, toto prostredie skrášľujú sochy z rezbárskeho sympózia. Okrem kosenia zarastených chodníkov, vybudovania nových asfaltových povrchov v lesoparku sme sa finančne podieľali aj na skultúrnení celej zóny – novinkou je interaktívna náučná trasa s ekologickou tematikou, regulované ohniská pre verejnosť a úspešne funguje aj športová atrakcia v podobe lanového parku Preles a športové stanoviská. Lenže nám ide o viac, našim cieľom bolo, aby ľudia získali k tomuto miestu osobný vzťah. Spoločné čistenie je jednoduchý spôsob ako to dosiahnuť. Keď hovorím o tom, že Žilinu tvoríme spolu, mám na mysli tento princíp spolupráce s občanmi. Bol som príjemne zaskočený, koľko ľudí všetkých generácií táto akcia oslovila. Vytvára sa užitočná komunita ľudí, ktorí majú jeden cieľ.

Spomenuli ste lanový park Preles. Pred jeho vznikom ste o ňom nikdy nehovorili a zrazu je v lesoparku. Prečo?
Za lanovým parkom je jednoduchý príbeh. Skupina mladých študentov prišla pred dvoma rokmi na radnicu s týmto nápadom. Je pravda, že mesto nemalo takýto zámer, lepšie povedané ani to nikoho z nás nenapadlo. Žilinčania, študenti, ktorí mali skúsenosti z iných lanových parkov prišli sami s touto iniciatívou. Mali síce ideu, ale nemali prostriedky na jej uvedenie do praxe. Preto sa obrátili na mesto, ktoré im napokon pomohlo celý projekt rozbehnúť a dnes stoja na vlastných nohách. Toto je príklad filozofie, ktorú od začiatku razím. Že úrad a mesto sú tu na to, aby pomáhali realizovať Žilinčanom ich vlastné nápady. Pretože je v praxi overené, že najlepšie fungujú projekty, ktoré vychádzajú od ľudí, ktorí nimi žijú. Príkladov by bolo viac, napr. podobne vznikla iniciatíva so smetnými košmi na psie exkrementy, akcia Bitka o vodné dielo, festival Stredoveký deň, detské ihrisko na sídlisku Vlčince, alebo prvý ročník medzinárodného festivalu Fest Anča v Žiline, ktorý je jediným festivalom s tematikou animovaného filmu na Slovensku. Takže toto máme na mysli, keď hovoríme o Žiline ako o meste zdravých nápadov. A toto bol aj dôvod, prečo sme dali taký veľký dôraz na financovania aktivít Žilinčanov cez Grantový systém mesta. Za 4 roky sme finančne podporili 500 projektov sumou 870 000 €.

Prečo sa tak intenzívne venujete práve lesoparku, keď podľa ankety Žilinčanov zaujíma ešte viac vodné dielo?
Vodné dielo je v správe vodohospodárov, napriek tomu sa snažíme spolupracovať v prospech návštevníkov tejto oddychovej zóny. Všetko sa dá riešiť postupne. V poslednom období  sa tam aj vďaka dotácii mesta nainštalovali bezplatné  skrinky a prístrešok pre korčuliarov, ale aj pre iných športových nadšencov. Pred deti je zadarmo k dispozícii lezecká stena pre začiatočníkov.  Zabezpečili sme smetné koše a bezplatnú toaletu. Vodné dielo ma veľký potenciál, snažíme sa doriešiť majetkovo – právne záležitosti, aby sme tam mohli do rozvoja športu a voľnočasových aktivít investovať ďaleko viac. Ako novinku riešime skatepark v tejto lokalite.

Takže nabudúce sa ide čistiť vodné dielo?
Toto sme už robiť začali, či už s občianskymi aktivistami, alebo so študentmi stredných škôl. Ale máte pravdu, z lesoparku sa intenzívnejšie nasmerujeme práve na vodné dielo. Aktuálne pripravujeme aj komplexnú renováciu parku na Bôriku, kde chodia rodiny s deťmi a aj rekreační bežci. Postupne plánujeme zveľadiť všetky obľúbené rekreačné plochy Žilinčanov.
 

Naspäť